Mamy mamám

Už veľakrát na mňa "zaútočilo" tvrdenie, že máme v živote robiť to, čo nás napĺňa, čo nás robí šťastným a len vtedy to budeme robiť skvelo. A okrem duševnej slobody  nám to prinesie aj želaný finančný efekt. Mojou otázkou stále bolo, ako sa k tomu dopracovať. Vždy som sa radila skôr k štandardným ľuďom, ktorí chodia do práce, ktorú síce nepovažujú za vrchol svojich možností, ale dostávajú za to pravidelne plat. Akosi mi to však nestačilo, a tak som popri tej štandardnej práci stále niečo vymýšľala, pokúšala sa obchodovať, predávať, no priznám sa, že nie s veľmi pozitívnym efektom.

Prečo by to teraz malo byť iné?

Aj teraz síce robím zároveň aj štandardnú prácu (aspoň zatiaľ), avšak postupne sa mi akoby samé otvárajú cestičky, ako by som mohla svoje skúsenosti, nadšenie a tvorbu priniesť do života mnohých iných, ktorým to možno, podobne ako mne, zmení vnímanie sveta a posunie ho k lepšiemu.

Stále častejšie vnímam okolo seba ľudí, ktorí niečo tvoria rovnako ako ja, či už maľujú, šijú, vyšívajú, dekorujú, renovujú... Ale zväčša tvoria len pre svoje vlastné potešenie a nikto iný o tom ani nevie. Odpoveď na moju otázku prečo sa tým neživia, keď ich to baví je, že nevedia ako začať. Občas sa pokúsili čosi predať na trhoch či jarmokoch, avšak nejaká veľká sláva to nebola. Alebo predávali prostredníctvom portálov pre remeselníkov. Tieto sú však už za roky svojej existencie neskutočne preplnené podobnými výrobkami a výrobca aj s vynikajúcim produktom sa stratil v záplave konkurencie. Preto mi v hlave vznikol nápad dať takýmto ľuďom relevantný priestor, kde môžu prezentovať svoju tvorbu rôznymi spôsobmi.

Chcem dať mladým nadaným a šikovným ľuďom dôvod prečo majú ukázať svetu svoj talent, svoju zručnosť. Dať napríklad mamičkám po materskej šancu uživiť sa tým čo ich baví a napĺňa a nemusieť sa vrátiť do pôvodnej práce. Pretože sa to dá. Netvrdím, že je to jednoduché, ale ide to. A preto vzniklo Mamy mamám. Aby tí čo to vedia tvorili a tí čo hľadajú niečo iné než tovar z Číny našli originálne, s láskou a radosťou vyrábané kúsky. Darčeky, ktoré zahrejú pri srdiečku hneď dvakrát.

"Kde je vôľa, tam je cesta."

SoSaSiTo

Ako to už u mnohých mám býva, príchod detí do života zmení pohľad na mnoho vecí v živote. A tak to bolo aj u mňa, objavila som upcyklovanie a narodilo sa nám piate dieťa....

Po celý svoj život som niečo tvorila, vyrábala, skúšala. Milovala som a doposiaľ milujem ten pocit, keď mi pod rukami vzniká niečo nové, často neočakávané, a ja môžem neustále posúvať svoje hranice toho čo dokážem a čo môžem tomuto svetu ukázať. Iste, je veľa vecí a techník, ktoré nikdy neobsiahnem, ale to čo mám možnosť vyskúšať, určite vyskúšam. 

Keď sa nám narodila prvá dcérka, oblečenie pre ňu aj po nej som točila v kolobehu detských internetových bazárov. Časom som ale zistila, že ako rástla, pribúdalo nám oblečenie, ktoré už nikto nechcel, lebo boli na ňom fľaky, ktoré sa ani pri mojej nekonečnej snahe nedali vyprať. A tak som rozmýšľala čo s ním. Len tak ho vyhodiť do koša mi nedalo. Začala som strihať a zošívať, skúšať a kombinovať, až som postupne prichádzala na množstvo spôsobov ako sa dá takéto znehodnotené oblečenie ešte využiť. A stále objavujem ďalšie. Zväčša som svoje výtvory darovala rodine a známym a keď som videla ich nadšenie, povedala som si, že by bolo fajn venovať tomuto tvoreniu viac priestoru a možno ho premeniť aj na niečo viac ako je hobby. Deti postupne pribúdali a množstvo materiálu na tvorbu sa zväčšovalo. Až teraz môj sedemročný sen pomaly naberá reálne rozmery.

Po štyroch deťoch prišlo na svet piate, moje SoSaSiTo, ktoré bude postupne rásť s nami a ponúkať už aj širšej verejnosti svoju tvorbu. Verím, že bude robiť všetkým radosť a prinesie na tento svet niečo pekné, opakovane využiteľné a aspoň trošku zníži množstvo textilného odpadu vo svete.  

Vedeli ste, že priemerný Slovák vytriedi ročne 1,6 kg textilu? Pritom skutočné množstvo textilného odpadu je v domácnostiach omnoho väčšie a podľa odhadov môže ísť aj o 12 kg textilu. Kde teda končí ten zvyšok? Nevytriedený na skládke komunálneho odpadu. Podľa môjho názoru to je spôsobené okrem iných faktorov aj nízkou mierou motivácie ľudí triediť a likvidovať takýto odpad správne. Do budúcnosti bude potrebné uskutočniť kroky, ktoré to zmenia. 

Mojou snahou je využiť každučký drobný kúsok z oblečenia, ktoré by sa inak vyhodilo. Možnosti využitia takéhoto materiálu sú nekonečné. A nielen takéhoto. Recyklovať a upcyklovať sa dá takmer čokoľvek. Stačí trošku kreativity a ďalší pekný a praktický kúsok môže byť na svete. Ak máte záujem o inšpiráciu, napríklad na Pintereste sú príkladov stovky. Alebo sa kľudne môžete inšpirovať aj v mojom ateliéri, nenahnevám sa, práve naopak. Rada by som bola inšpiráciou, že veci sa dajú robiť aj inak a ľudia nemusia kráčať v zabehaných koľajách iba preto, lebo sa boja zmeny. 

Nie je potrebné ísť do obchodu po nový výrobok, ak si viem obdobný vyrobiť doma sama s použitím toho čo už nám netreba. Iste, je to jednoduchšie, ale naša narastajúca pohodlnosť nás postupne vyhubí. Tak spravme niečo pre to, aby to tak nebolo. Čas začať je práve teraz... Pridáte sa?